Masť kvapkala do ohňa a ten akoby z rozkoše prskal a žhavil sa ešte viac. Deti boli plné šťastia a radostí. Oči im iskrili tak, ako ten oheň. K lesu sa blížila tma a ovzdušie bolo chladnejšie. Zafúkal silný severák a oheň zhasol. Teda iba tie deti si mysleli, že zhasol, lebo ako poznali plameň sviečky, stačilo sfúknuť a plameň bol preč. Ale iba tak slabé plamienky zhasnú fúknutím, ktoré majú naokolo veľmi silnú izoláciu.
Plné radosti tancovali dookola a tešili sa, ako príjemne ich hreje. Prestali prikladať polienka a suché halúzky, to čo im oheň dával, bolo akurát. Potom si však náladové deti spomenuli na parádne podlahové kúrenie, ktoré majú doma. Nechcelo sa im čakať, kým oheň dohorí. A tak milé zlaté vytiahli svoje pinďúre a celý ho do mokra ošťali.
Bolo im to ľúto. Ale až o nejaký čas neskôr. Vždy vo chvíli, keď sa im z času na čas podarilo zacítiť energiu iného ohňa. Podobného tomu, po ktorého energii túžili, no celý život sa zmohli iba na termostat.